oh oh OH!

Autor: Denisa Gdovinová | 14.8.2012 o 17:11 | (upravené 14.8.2012 o 17:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  23x

Nikdy som  nemala záujem o šport. Neťahalo ma behať, šplhať, bicyklovať sa, hrať hry v tímovom duchu a dokonca sa moja pasivita neprejavila ani v pasívnom športovom záujme – futbal či hokej či hocičo ma nebavilo ani v telke. Asi to súvisí s tým, že nie som súťaživý ani víťazstvachtivý typ človeka. Veď v hre ide o víťazstvo nie? To som si myslela.

 

 

Dni olympijských hier som prežila celkom obyčajne – jedla som, pila som, spala som. Pozrela som si nádhernú estetickú  dokonalosť modernej gymnastiky. A ešte som si pozrela záverečný ceremoniál (mrzelo ma totiž, že som zmeškala ten otvárací – že vraj Arctic Monke hrali Beatles!) a tam som to všetko pochopila. Teda pochopila dve veci (pri ktorých zo mňa vyšlo „oh“)


„oh“ n.1 Je nádherné ak si ľudská bytosť nájde zmysel svojho života. A to akýkoľvek by ten zmysel bol, ak človeka napĺňa a nedeštruuje, tak si môže smelo povedať, že je šťastný. Samozrejme, že ten pravý zmysel života sa neukáže hneď, treba mu dať čas, hádať sa s ním, biť ho a vydestilovať ho na ten delikátny pôžitok – spokojnosť. A tam, na tom záverečnom ceremoniáli som videla tisícky ľudí, ktorý tento zmysel našli. Nemaznali sa s ním, ale trénovali ho (možno sa s ním aj maznali, pretože je  vidno ako s ním žijú celý život. Napĺňa ich. A čo potom? Keď človek nájde zmysel života, čo má robiť potom? Žiť si svoj spokojný život a o nič iné sa nezaujímať? Nie, títo ľudia obajvujú ďalšie nepoznané krásy a možnosti, zákutia svojej spokojnosti. Ťahajú svoj zmysel, svoje zmysly, do dokonalosti, snažia, bažia po dokonalosti. A tam, tam v Londýne, všetci aspoň na chvíľu tú dokonalosť dosiahli. Nedokážem si ani len predstaviť, aký pocit musí pretekať človekom, ktorý stojí na zlatom strednom schodíku. Človekom, ktorý dosiahol zmysel života a teraz si overil, že ten zmysel je správny. To čomu, zasvätil celý život doviedol do dokonalosti. Neviem, ale závidím mu. Možno som mala viac športovať.

„oh“ n.2 Ak sa poriadne zamyslíte nad udalosťou Olympijských hier, nedá sa skonštatovať nič iné, než to, že je to úžasná akcia. Toľko národov, hľadajúcich zmysel života spolu, bez nejakých nezmyselných svárov je, takto povedané síce trošku klišé, ale vznešené. A keď si predstavíte ten antický pôvod! Starovekí bradatí bojovníci (nie je zvláštne, že ľudí z minulosti si hneď predstavujeme s bradou?) vybíjali svoju nadbytočnú bojovnícku energiu v hode oštepom, alebo palicou?, a ovenčení vavrínovým vencom zakladali históriu. Históriu v ktorej nemá miesto politika a vojna, kde sa bojuje iba v športe. Takto by sa podľa môjho názoru mali „odbavovať“ všetky vojny. Chcel Hitler presadiť svoje ego a zmocniť sa sveta? Prosím, nech vezme Churchilla a Stalina a nechajme nech vrh guľou rozhodne. Aspoň by ukázáli, sprepáčením, kto má aké gule. Ktovie, koľkým vojnovým konfliktom by sa predišlo, keby sa olympijské hry konali každý rok. Túžbu po boji by si ľudia dostatočne vybili, no a žiadnemu národu by nezostali financie už ani na chleba, nieto ešte na tanky.

No a potom Londýn. Londýn a jeho krásy a jeho kultúra a jeho ľudia a jeho humor a jeho oh oh OH!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?